Od narodenia popredného slovenského vodohospodára, ktorý poznal Žitný
ostrov ako svoju dlaň, uplynie v pondelok 11. apríla 90 rokov.
Dominik Kocinger sa narodil 11. apríla 1932 v obci Báhoň, ležiacej v
okrese Pezinok. Po absolvovaní gymnázia v Trnave študoval na Slovenskej
vysokej škole technickej (SVŠT, dnes STU - Slovenská technická
univerzita) v Bratislave.
V roku 1956 nastúpil do Agroprojektu Bratislava, kde zorganizoval a
riadil vodohospodársku a hydrogeologickú skupinu. V rokoch 1960 až 1965
zabezpečoval pre chemické podniky v Bratislave prípravu a realizáciu
akcie Neutralizačná a mechanická čistiareň a odvedenie chemických
odpadových vôd z Chemických závodov Bratislava do Dunaja.
Od roku 1965 pracoval v podniku Vodné zdroje Bratislava, v ktorom mal na
starosti zabezpečenie vodných zdrojov na Žitnom ostrove po
katastrofálnej povodni, ku ktorej došlo na Dunaji v roku 1965.
V období od 15. januára 1990 do 15. júla 2007 pôsobil Dominik Kocinger
ako splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel
Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Ako splnomocnenec zažil deväť slovenských
vlád a tri federálne. Podieľal sa aj na príprave podkladov na obhajobu
funkcie vodného diela Gabčíkovo pred Medzinárodným súdnym dvorom v
Haagu, ktorého rozsudok, vyrieknutý bol 25. septembra 1997, významne
prispel k očisteniu mena Slovenska. Prvý raz v dejinách tejto
medzinárodnej inštitúcie urobili sudcovia obhliadku priamo na mieste "činu".
Dominik Kocinger je nositeľom viacerých uznaní a ocenení. V novembri
2006 zapísali jeho meno do Pamätnej knihy Mestskej časti Bratislava –
Ružinov. Verejné ocenenie za celoživotnú prácu a dosiahnuté výsledky v
oblasti vodohospodárstva, za úspešné spracovanie aktuálnych
hydrologických projektov a štúdií, ktoré prispeli k zlepšeniu ekológie
celého Slovenska, mu udelili na základe návrhov občanov a miestnych
poslancov mestskej časti Ružinov, kde býval od roku 1974.
Prezident SR Ivan Gašparovič udelil dňa 31. augusta 2007 Dominikovi
Kocingerovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne významné zásluhy o
rozvoj vodného hospodárstva. V tom istom roku v októbri prevzal za
celoživotné dielo, za činy ľudskosti v duchu fair-play a za vysoké
majstrovstvo zlatú medailu Ferdinanda Martinenga.
Dominik Kocinger zomrel 25. septembra 2011 v Bratislave po dlhej ťažkej chorobe vo veku 79 rokov.